Reportáže

Mont Everest pre vodičov, takto znie titul jednej starej prašnej nespevnenej cesty, vedúcej na ten nejsevernejší výbežok pevninskej Austrálie. Telegraph Road je jedinou cestnou tepnou, ktorá spája najsevernejší cíp Austrálie, Cape York, s civilizovanou Austráliou. 950 kilometrov nespevnenej cesty čaká na vodičov, ktorí sa rozhodnú vyraziť z mesta Mossaman smerom na Cooktown cez národný park Lakefield až na samotný vrchol polostrova Cape York. Tých, ktorí sa rozhodnú pre návštevu Cape Yorku bez návštevy národného parku Lakefield, čaká už len 780 kilometrov po nespevnenej ceste. Vzhľadom na to, že Telegraph Road nie je okruh, ale len úsečkou spájajúcou dva body, rovnaký počet kilometrov čaká šoférov pri ceste späť. Je možné to celé zvládnuť za osem dní, no zvyčajne to turistom trvá dva týždne, kým to celé absolvujú.

Iba 4x4

Každý pravý Austrálčan túži aspoň raz za život absolvovať túto trasu. Telegraph Road je pre austrálčanov skutočne výzvou. Máloktorý národ sa cíti tak zručnými jazdcami za volantom terénnych automobilov ako Austrálčania. Kým v mnohých krajinách sa stalo terénne auto iba prepychom, či prestížou bohatých ľudí, v Austrálii je to priam nutnosť. Väčšina ciest na tomto kontinente má nespevnený povrch a na takých cestách by človek s osobným autom ďaleko nezašiel. O Austrálčanoch sa vraví, že sú to veľkí pôžitkári a dokážu si poriadne vychutnať svoju dovolenku. Často si vezmú dovolenku dlhšiu ako mesiac a len tak sa pevážajú krajinou a spoznavajú nespoznané. Mnohí nenavštívili žiadnu inú krajinu. Tvrdia, že Austrália je tak veľká a tak zaujímavá, že človek potrebuje roky na to, aby ju spoznal. Až potom je čas na spoznávanie iných krajín.

A na čo netreba zabudnúť?

Zbaliť sa na takú cestu si vyžaduje dávku zodpovednosti. Samotná Telegraph Road síce spája civilizovanú Austráliu s najsevernejším výbežkom kontinetu, čo je v celku dobrým dôvodom prečo Austrálčania navštevujú túto oblasť, no hlavným dôvodom je zažiť dobrodružstvo pri prekonávaní rozlyčných druhov prekážok na tejto ceste. Hlavným kľúčom k úspechu je výborný technický stav vozidla. Technickú výbavu auta by mali tvoriť: dve náhradné kolesá plus jedná rezerva, lopatka alebo rýľ, sekera, motorová píla, náhradné klinové remene, elektrický alebo mechanický naviják, kompresor alebo pumpa, lano, vysielačka a kvalitná mapa, zdvihák, pridavné kanistre na palivo, kanistre na vodu, rozličné oleje a prípravky na údržbu motora. Pred cestou sa odporúča vymeniť motorový olej a olejový filter. Kempingovú výbavu zvyčajne tvorí priestraný stan, plynový dvojplotníčkový varič, turistický riad, elektrické alebo plynové osvetlenie, kempingový stolík so stoličkami, igelitová plachta proti dažďu plus potreby podľa nárčnosti cestujúcich. Niektorí fajnšmekri si na streche auta alebo na prívesnom vozíku nesú malý motorový čln. Na Cape Yorku je veľmi dobrá rybačka, a tak svoje čestné miesto v každom aute má aj udica. Dôležité je upozornenie, aby sa na takúto cestu vybrali minimálne dve a viac áut. V prípade poruchy, zapadnutia... si môžu navzájom pomôcť.

Zima najvhodnejším obdobím

Telegraph Road je z veľkej časti prašná červená cesta, no jej najadrenalínovejšie úseky sú brody riek a veľké vymyté jamy s nánosom bahna. Najťažší úsek cesty, posledných 200 kilometrov tzv. Old Telegraph Road možno cez tzv. baypass obísť, no práve to je to, čo sem priviedlo mnohých dobrodruhov, vyskúšať si svoje šoférske schopnosti a zažiť nevšedné situácie. Aj spomínaný baypass tvorí nespevnená a v celku dobrodružná cesta. Zvyčajne smerom na sever si turisti zvolia Old Telegraph Road a cestou späť idú baypassom. Miest na kempovanie je dostatok. Medzi najobľúbenejšie miesta patria vodopády Twin Falls a Eliot Falls. Kúpanie po Twin Falls padne vhod každému, kto sa chce trošku osviežiť. Kúpanie pod Eliot Falls sa neodporúča kvôli možnému výskytu krokodílov. Vzhľadom na to, že Cape York sa nachádza v tropickej oblasti, voda má príjemných 27 C aj počas austrálskej zimy. Práve austrálska zima (jún-august) je najlepším odbobím, kedy sa treba vydať na Cape York. Vtedy tam padá najmenej zrážok, čo má dobrý vplyv na zjazdnosť ciest. Vytláčanie, či vyťahovanie áut z bahna hlbokého do výšky pása, podlkadanie konárov a kmeňov stromov pod kolesá, vyprosťovanie navijákom, brodenie riek, kedy sa voda prelieva cez prednú kapotu, niekedy až do výšky polovice čelného skla netušiac, či to ešte klesne, prítomnosť krokodílov a mnoho všelijakých nezvyčajných situácii, to je to pravé andrenalínové za čím sa tu tak všetci hrnú. Pohonné hmoty, vodu a občerstvenie si možno zakúpiť v malých osadách roztrúsených približne v 200-300 kilometrových úsekoch počas cesty. V Laure, Coene a Bamage sa nachádza aj autoservis. Jediným brodom, ktorý nemožno prekonať je rieka Jardine. Snaď by to bolo možné za veľmi nízkeho stavu vody v rieke. Lepšie povedané aj tí najlepší a najväčší trúfalci nenájdu odvahu, aby prebrodili túto rieku. Predstava utopiť drahé auto práve tu, či nebodaj stať sa pochúťkou pre krokodíly je dosť veľkým dôvodom, aby sa turisti rozhodli použiť kompu (prevozník). S nechuťou za tento prevoz zaplatia 88 AUD. Kompa patrí miestnym domorodým obyvateľom tzv. Aborigincom. Prečo s nechuťou, to pochopí ten, kto tam už bol a videl o čo ide. Tá rieka sa dá prehodiť kameňom. V roku 1995 sa pokúsil jeden trúfalec preplávať Jardine River, kedy plával za kompou, no skončil v krokodílej tlame. Od Jardine River je to už iba 77 km na najsevernejší cíp Austrálie. Pýchou šoférov po absolvovaní tejto cesty je malá nálepka na zadnom okne auta s textom „I was on the top“.

Vladimír Pajkoš alias Pajky