Reportáže

Ďaleko na juhu vo vnútrozemí Afrického kontinentu sa nachádza krajina, ktorá si viac ako 100 rokov užíva pokoj a mier. Svojou polohou a charakterom suchej, chudobnej roviny nikdy neupútala na seba nejako zvlášť veľkú pozornosť silných koloniálnych mocností. Snáď preto bol prechod k nezávislosti suverénnej krajiny, taký pokojný a rýchly. BOTSWANA získala svoju nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1966. Tri roky po uzákonení nezávislosti sa našli v krajine najväčšie a najkvalitnejšie ložiská diamantov na svete. Bostswana tak stratila prívlastok chudobnej krajiny. Či to bola náhoda alebo vypočítavosť Botswančanov, že diamantové ložiská sa našli až po nezávislosti ostáva otáznikom. Diamanty však nie sú jediným bohatstvom tejto krajiny. Pred dvoma miliónmi rokov sa nachádzalo na území dnešnej Bostwany obrovské jazero, ktoré pravdepodobne bolo v tom čase najväčším jazerom celej Afriky. Voda sa doňho dostávala korytami riek, ktoré pritekali zo vzdialených horských oblastí. Neskoršie pohyby zemskej kôry spôsobili odklonenie východných prítokov, ktoré začali tiecť na východ. To spôsobilo, že obrovská vodná plocha začala ustupovať až sa napokon jazero vytratilo. Ostala suchá, slaná, nehostinná a piesočná plocha a soľná panva Makgadikgadi so slanými močiarmi severne od púšte Kalahari. Dnes do tejto bezodtokovej panvy prúdi rieka Okavango. Pramení v horách Angoly Beguela Plateau neďaleko Atlantiku a neúnavne tečie na východ smerom do Indického oceánu. Nech sa snaží ako chce, no ani do pradávneho jazera a ani do Indického oceánu sa jej nedarí dostať.

 Jej hektolitre vody sa strácajú v púšti a vytvárajú tak jedinečnú vnútrozemskú gigantickú deltu. Rozloha delty kulminuje v závislosti od obdobia sucha a dažďov v krajine. Delta v tvare ľudskej dlane zaberá v čase svojej najvyššej aktivity po období dažďov plochu väčšiu ako 18 000 km2. Voda Okavanga preteká tisíckami ramien a meandrov, vytvára tisícky ostrovov a ostrovčekov, filtruje sa v trávnatých a papyrusových močariskách, zaplavuje nížiny až napokon končí svoju púť v Kalaharskej púšti. Rýchlosť prúdu vody je veľmi nízka. Uplynie viac ako päť mesiacov kým záplavová vlna dorazí od miesta rozvetvenia delty k jej okrajom. Pretečie viac ako 300 kilometrov a to s prevýšením iba 315 metrov. Dĺžka Okavanga od prameňa až k okrajom delty sa odhaduje na 1300 km. Pravidelne stúpanie a pokles hladiny rieky podmienili vznik veľmi širokej a pestrej a zároveň zložitej kombinácie biotopov. V delte Okavanga žije 40 druhov veľkých cicavcov, 400 druhov vtákov, 95 druhov plazov a obojživelníkov, 70 druhov rýb a viac ako 1000 druhov rastlín. Spolu s nimi sa o toto unikátne prostredie delia etnické skupiny Bantu a Sanovia. Na východe delty bola vytvorená chránená prírodná rezervácia MOREMI GAME RESERVE, ktorá predstavuje tretinu delty Okavanga. V roku 1963 manželka náčelníka Morema III. darovala časť územia a vznikol tak základ rezervácie. Bolo to však veľmi malé územie. Postupne sa v 70-tych rokoch pripojil k rezervácii ostrov Chief (1000 km2)a v roku 1991 sa západne hranice rezervácie stanovili ramena Nqoga a Jao. Rozloha Moremi Game Reserve dnes činí 4871 km2. Moremi poskytuje najlepšie možnosti na obdivovanie bohatstva fauny delty. Dostať sa tam však nie je také jednoduché. Cestné komunikácie nie sú vhodné pre osobné autá ba dokonca v niektorom období sú absolútne neprejazdné aj pre špeciálne terénne vozidla. Väčšina tamojších táborov je autom nedostupná. Pre komplexnosť celej delty je vhodné letieť malými lietadlami, ktoré štartujú južne z mesta Maun. Turista tak najrýchlejšie získa predstavu o veľkosti a obrovskej rozmanitosti delty. Voda strácajúca sa v púšti vytvára tisícky malých ostrovčekov, často palmami okrášlených ostrovčekov. Miešanie savany s močariskami vytvára obrovskú biodiverzitu. Voda je prefiltrovaná, kryštálovo čistá a je pitná. Prítomnosť veľkého počtu zvierat dokumentuje obrovská sieť chodníkov aj na tých najmenej očakávaných miestach. Stovky druhov možno pozorovať na vlastné oči. Najlepším prostriedkom na prehliadku tohto jedinečného kraja je kanoe mokora. Mokora je vyrobené zo špeciálne odolného dreva, ktoré odolá vode aj termitom. Strom, z ktorého sa mokora vyrába s nazýva Diospyros mespiliformis. Je to druh ebenu. Človek, ktorí v člne stojí má v rukách dlhú silnú a pružnú tyč pomocou, ktorej posúva kanoe. Takto sa dokáže kĺzať pomedzi lekná, tŕstie a papyrus.

Najvhodnejším obdobím na návštevu delty Okavango je obdobie od apríla do októbra. Je to obdobie zimy na južnej pologuli. Vtedy sú tu slnečné dni, ale vzduch je suchý bez úmornej letnej horúčavy a čo ocenia turisti najviac je to, že v tomto období je tu najmenej komárov alebo nie sú takmer vôbec. Zver sa sústreďuje do stád do oblasti, kde je najviac vody. Hlavne august-september. Z cicavcov tu žijú slony, hrochy, antilopy vodárky, kudu močiarny, byvol kaferský, impaly a samozrejme aj šelmy ako levy a leopardy. Pre zaujímavosť kudu močiarny sa v prípade nebezpečenstvá vie celý ponoriť, plávať vie aj s len s vystrčenými nozdrami, aby unikol koristi. Jediný komu takto neunikne je krokodíl. Z vtákov sú najznámejšie včelárik červený, jakana modročelá, bocian, sedlatý, anhing, početné druhy volaviek, ibisov, husí, kačíc a kormoránov. Celé toto harmonické spolužitie obyvateľov delty však za posledných 100 rokov ohrozovalo a stále ohrozuje niekoľko nepriateľov. Patrili k nim pytliaci, ktorí zabíjali slony a neskôr to boli aj obyvatelia, chovatelia dobytka, ktorí by najradšej deltu odvodnili a vytvorili by rozsiahle pastviny, čím by zničili jeden z najjedinečnejších a najvzácnejších biotopov na Zemi. Našťastie dnes ešte môžeme konštatovať, že Botswančania sú hrdí a na svoje prírodné bohatstvo a chránia si ho. Turistický ruch tu zatiaľ vďaka ich opatreniam nenabral také komerčné rozmery ako napríklad v Keni a Tanzánii, kde to prírode neprospieva.

Pajky